Šrobársky InformátorSI

Študoval na katolíckom gymnáziu v Trnave, 1897 absolvoval vysokoškolské štúdium na univerzite v Budapešti. Od 1898 stredoškolský profesor v Keszthely, Banskej Bystrici, Szekszárde a v Užhorode, správca gymnázia v Košiciach, riaditeľ gymnázia v Leviciach. V jazykovede nadviazal na dielo Samuela Czambela, spracoval výskyt slovenských výrazov v maďarskom jazyku (1897), vydal učebnicu Slovenský pravopis (1919), pre Maďarov príručky slovenskej gramatiky. Zaoberal sa aj štylistikou spisovnej slovenčiny a metodikou vyučovania slovenského jazyka. Jeho záujem sa orientoval aj na literatúru, autor monografie o dráme. Venoval sa i otázkam prekladu poézie a novinárskym žánrom. V publicistických príspevkoch po roku 1918 vystupoval proti iredente, pranieroval však aj čechoslovakizmus. Publikoval aj články o pedagogickej, hospodárskej, ľudovýchovnej, osvetovej a jazykovednej problematike. Ako osvetový pracovník sa zameral na boj proti alkoholizmu, na pestovanie hodvábnika a výrobu hodvábu. Hudobný autodidakt, vynikal ako huslista a skladateľ príležitostných svetských i cirkevných skladieb.